Môj príbeh: Strojček na zuby v 23 rokoch

Áno dámy a páni. Odhodlala som sa a bolo to jedno z najlepších rozhodnutí môjho života. Jediné, čo som ľutovala, že som to neurobila skôr...

Upozornenie: Ospravedlňujem sa za fotky, nevedela som ani, že to raz budem chcieť niekde zverejniť a takisto som až pri ich prezeraní zistila, že dolný strojček som vôbec nefotila. 

Poznáte to, ste mladí a váš najväčší problém je to, čo dnes ide v telke a koľko domácich úloh musím spraviť. Neuvedomujete si dôležitosť vašich rozhodnutí a keď vás rodičia doslova nedonútia a bez otázok na váš názor nedotiahnu do zubárskeho kresla, najskôr tam sami nikdy neprídete. Priznám sa, že kým som nezačala študovať zubarinu, svoj chrup som dosť zanedbávala. Nehovorím, že som si neumývala zuby, to nie, no teraz, keď viem koľko veeeľa jednoduchých vecí sa dalo robiť už oveľa skôr a koľko by som tým zachránila, neváhala by som ani sekundu a urobila som ich. 

Podobne aj ten strojček. Poisťovňa vám ho preplatí len do 18-ky. Viem, že jeden pokus u mňa bol keď som mala 17. Išla som na konzultáciu aj odtlačky ale nepamätám sa, čo bolo ďalej. Jediné, na čo si spomínam je, že zubárka sa s mojou maminou dohodla, že sa jej ozve. A neozvala sa...a mňa to samozrejme netrápilo.

(Toto nie je moja fotka, požičaná od nejakého ortodontistu z LA, no keďže takúto peknú fotku ja nemám, je to ideálny názorný príklad strojčeka aký som mala ja. )

Až na výške sme sa viacerí z ročníka rozhodli, že do toho strojčeka ideme. Každý už počas štúdia prišiel na to, že mať rovné zuby nie je absolútne IBA o vzhľade (aj keď to ľudí najviac trápi) ale je to aj o správnej funkčnosti. Darmo máte pekne rovné horné zuby keď raz zahryznete a horné zuby vám úplne prekrývajú dolné. Skôr či neskôr si do toho kresla u zubára sadnete a to aj s peknou bolesťou kĺbu. No a s tým veľa neurobíte. 

Okej to bol len príklad. Môj problém bol nielen ten estetický ale aj zhryzový. Horné centrálne rezáky som mala posunuté dozadu a bočné rezáky zase mierne zrotované. Nebudem tu písať ako sa odborne táto odchýlka nazýva, no vedela som, že je jedna z najčastejších aké existujú. A keďže už študujem, čo študujem, povedala som si, že idem do toho nech to stojí čo to stojí.

(Toto bol stav pred vyrovnaním)

Celá liečba trvala rok a 11 mesiacov, mala som horný aj dolný strojček. Horný s bielymi (keramickými) zámkami, ktoré zdiaľky pomaly nebolo vidno. Dolný celý kovový, nasadený až po troch mesiacoch od horného. Musím ale povedať, že už po 3 mesiacoch som mala horné zuby v peknom rovnom oblúku! Prešla som si fázami od  bolesti, kedy som nemohla nič odhryznúť asi týždeň (ale nebolo to zase až také zlé), cez brutálne medzery medzi zubami, nosenie gumičiek a jednej kovovej teleskopickej šruby v ústach na zvýšenie zhryzu (asi najhoršia časť :D). Ale stále som vedela, že TO BUDE STÁŤ za to. A nemýlila som sa. Išla by som do toho znova.

 (Stav po celej liečbe. Na dvoch predných zuboch už od narodenia mám biele štvrny, ktoré idem riešiť v najbližšom čase :) Teraz inak nosím už len dlahy na udržanie stavu )

Možno väčšina z vás nedočkavo čaká na to, či sa podelím aj o cenu celej tejto story. A jasné. Viem, že ceny sa pohybujú v niekoľkých tisícoch eur, no verte, že aj keď ste dospelé/í nemusíte predať obličku na to, aby ste mali strojček. Kto hľadá, ten nájde mimoriadne dobrého čeľustného ortopéda, ktorý zvládne urobiť tento zázrak aj za 1300 eur. To bola moja cena so všetkým čo k tomu patrí. Popravde, rozdelená do obdobia rok a 11 mesiacov som ani raz nepocítila, že je to drahé. Stálo to za to!

(Asi po 2,5 mesiacoch, nepamätám presne ale už vidíte aj medzery)

(Toto je asi tak po pol roku, možno trošku viac. Na horných zuboch som mala stále priesvitné gumičky, ktoré rýchlo žltli od jedla. Ináč takýto rovný oblúk už ozaj od toho 3-4 mesiaca, jediné čo sa menilo boli medzery medzi zubami a na konci úprava celkového zhryzu)

(Toto bolo po roku a pol nosenia)

Preto, ak máte viac ako 20, viac ako 25 aj viac ako 30 a koľko len chcete, NEVÁHAJTE, nikdy nie je neskoro. V kresle som už videla desiatky pacientov a aj keď stále nemám pred menom oficiálne titul a čakajú ma ďalšie stovky, už teraz som sa stretla so staršími osobami, ktoré tú šikovnú kovovú vecičku v ústach mali a ja som presne vedela ako sa cítia. Možno to pre nich nie je v takom veku ľahké a možno sa za to dokonca hanbia ale mala som neskutočnú radosť z ich rozhodnutia a obdivovala odhodlanie každého jedného z nich. Netreba sa predsa hanbiť za to, že chcete mať pekné a zdravé zuby aj keď sa pre to rozhodnete až vo vyššom veku. Práve z týchto ľudí by si mali brať príklad i mladí, ktorí doma vymýšľajú, že strojček nechcú.

Chcete či nechcete, pekný a funkčný úsmev robí veľa. Či už ide o prvý dojem alebo o to, či sa dokážete najesť bez toho, aby vás bolel čeľustný kĺb. Aj jedno aj druhé je dôvod na to, aby ste kašľali na okolie a ten strojček si dali. Ani neviete ako vám 2 roky ubehnú a všetky životné situácie môžu prebiehať omnoho lepšie, ak sa aj vy sami cítite spokojnejšie. V dnešnej dobe sa už ľudia nad dospelými so strojčekom ani nepozastavujú, za čo som vďačná, lebo veľa krát sú práve hlúpe predsudky dôvodom, prečo človek neurobí to, po čom túži :)

A na záver. Ak nechcete, aby bolo strojček vidno tak aj to sa už dá hravo zvládnuť. Stále ide o alternatívu, za ktorú zaplatíte o čosi viac než za klasický strojček na zuby, no možno to pre vás bude stáť za to aj takto :) Ak vás tento článok zaujal, napíšem nabudúce niečo o typoch strojčekov a ich približných cenách či dĺžke liečby .

Nosili ste strojček na zuby? Ste spokojní/é so svojim úsmevom?